História klubu

VZNIK FUTBALU V RAČI

1925

V porovnaní s vekom Rače , alebo pri porovnaní s vekom račianskej Frankovky a jej dvestoročnou históriou, je organizovaný račiansky šport a tým pádom aj račiansky futbal iba chlapčekom. Za výraznejšie oživenie a pokusy o organizovanú športovú činnosť môžeme považovať až dvadsiate roky minulého storočia. Iniciátorom týchto snáh bol telovýchovný spolok Orol, ktorý sídlil na dnešnej Alstrovej ulici. Druhým subjektom, ktorý veľmi vážne prehovoril do histórie organizovaného športu v Rači bolo telovýchovné hnutie , ktoré poznáme pod názvom Robotnícka telovýchovná jednota ( RTJ ) , ktorá mala svoje sídlo v hostinci Telgárt pána Reguša. Na čele tohto hnutia stal pán Vlasák. Pri výpočte tých, ktorí sa zaslúžili o rozvoj račianskeho športu , nemôže sa zabudnúť na telovýchovný spolok Sokol, ktorý sídlil na Východnom a taktiež skautov, organizovaných v Skauting klube, ktorý sídlil v priestoroch u pána Havašiho pri dnešnej železničnej stanici v Rači , na dnešnej Albánskej ulici. V roku 1925 sa zišla skupina dobrovoľníkov, aby založili futbalový oddiel. Na zakladajúcej schôdzi bol zvolený výbor. Na jeho čele stál notár Václav Jošta. Člen mi výboru boli páni A. Podlucký , F. Krátky , F. Hauskrecht , E. Lednár , J. Furman , A. Wessel ,J. Ôlvecký , A. Ferdinand a M. Varga.

PRVÉ FUTBALOVÉ IHRISKO

1928

Futbal sa začal hrávať v provizórnych podmienkach. Prvým ihriskom bolo ihrisko vybudované na pažiti. Dnes už neexistuje. Vtedajšia pažiť je dnes električkovou traťou na Čachtickej ulici. Od roku 1928 , keď si futbalový oddiel prenajal od Urbaristického spolku kus lúky oproti železničnej stanici Račištorf a postavili sa na nej prvé futbalové brány , sa na pažiti hrávali prípravné zápasy. Stalo sa pravidlom , že zahraničných súperov sme na pôde nášho ihriska vítali vždy na veľkonočnú nedeľu, alebo hody, ktoré sa konali každoročne vždy 1. mája. V pamäti skalných nášho futbalu utkvel najmä zápas našej jedenástky proti futbalovej jedenástke posádky Mostného práporu , ktorú doplnili po dohode s veliteľom vajnorského letiska hráči letiskovej jedenástky. Zápas naši futbalisti odohrali 1. mája 1929 na dnes už neexistujúcom ihrisku na Śafárikovom námestí . Týmto priateľským zápasom môžeme datovať oficiálny vstup nášho futbalu na súťažnú scénu. Obdobie batolenia skončilo.

TRIDSIATE ROKY 20. STOROČIA A RAČIANSKY FUTBAL

1929

Na jeseň roku 1929 bolo naše družstvo nasadené do majstrovskej súťaže Slovenského futbalového zväzu. …Naše družstvo pre majstrovské zápasy tvorili títo hráči : Polakovič , Beneš , Kovačič , R. Korček , Š. Korček , Tietz , Ivičič , Lopašovský , Hauskrecht , Thurzo , Doza a Salaj. Majstrovské zápasy pravidelne sledovalo 200 až 400 divákov. Trénerom nášho družstva bol Juraj Furman, ktorý sa snažil družstvo v čo najväčšej miere dopĺňať odchovancami račianskeho futbalu. Ten sa po prvých neistých krokoch začal vzmáhať veľmi rýchlym tempom. Výborné výsledky, široké hráčske, ako aj verejné zázemie a podpora, záujem o futbal vo všeobecnosti spôsobili, že v roku 1935 prišlo k významnému rozhodnutiu. V miestnom kine Edison bol zvolený nový rozšírený výbor futbalového oddielu. Jeho zloženie bolo reprezentačné. Čestným predsedom výboru sa stal starosta obce pán Martin Lednár.Za prvého podpredsedu výboru bol zvolený pán J. Henčl. Druhým podpredsedom sa stal pán J. Vojáček. Naše družstvo ŠK Račištorf bolo zaradené do II. Triedy Slovenskej župy. V tomto období sa futbalový oddiel rozrástol aj o družstvo dorastencov. Prvými trénermi račištorfskej mládeže boli páni Š. Husarovič a O. Havaši.

FUTBAL ZA SLOVENSKÉHO ŠTÁTU

1938

Rok 1938 nebol pre račiansky futbal priaznivý. Blížiacu sa pohromu v podobe vojny bolo cítiť takmer všade. Telovýchovné spolky prestali fungovať. Po vyhlásení Slovenského štátu spočiatku fungovali futbalové súťaže bezproblémovo. S malými obmenami sme sa na futbalových ihriskách stretávali s takmer rovnakými súpermi ako pred vznikom Slovenského štátu. Treba však priznať, že atmosféra futbalových zápasov bola poznačená nervozitou jednotlivých hráčov, ktorí dennodenne očakávali povolávací rozkaz do vojenskej prezenčnej služby, ktorá mala síce trvať dva roky , no viacerí sa z vojenčiny vracali aj po štyroch – piatich rokoch. Bolo to zvláštne súťažné obdobie. Súťaže sa síce hrali, ale nikto z nich nikam nepostupoval, ani nevypadal. Zmeny nastali až po skončení II. svetovej vojny.

POVOJNOVÉ ROKY

1946

Ihneď po kapitulácii nemeckých vojsk sa skupinka dobrovoľníkov na čele s J. Žitným ( Syfonárom ) podujala opraviť zdevastované futbalové ihrisko. Ihrisko sa ich zásluhou stalo veľmi rýchlo schopné slúžiť svojmu pôvodnému účelu, aby sa na ňom mohol hrať futbal. Jar 1946 však už bola o niečom inom. Plné elánu a odhodlania sa naše futbalové družstvo pustilo do prípravy na nové majstrovské zápolenia. Našimi súpermi sa stali v Západoslovenskej župe družstvá Merina Trenčín, Pečivárne Hlohovec, Považan Nové mesto nad Váhom, Vagónka Trnava, Štefánik Ivánka, SŠK Senec, Matador, Pravda, Energia , Kablo, Práca a Cvernovka.

ROKY PÄŤDESIATE

1950

Rok 1950 bol rokom osláv 25. výročia organizovaného futbalu v Rači.

VZNIK TELOVÝCHOVNEJ JEDNOTY LOKOMOTÍVA RAČA

1955

V roku 1955 na príkaz vyšších straníckych orgánov bola jednotná telovýchovná organizácia rozdelená na športové zväzy. Naša telovýchovná organizácia bola zaradená do zväzu železničných telovýchovných jednôt – Lokomotíva. Prvým predsedom Telovýchovnej jednoty Lokomotíva Rača , neskôr Telovýchovná jednota Lokomotíva Bratislava bol skúsený funkcionár robotníckej telovýchovy J. Janečka. Členmi výboru v Telovýchovnej jednote Lokomotíva Rača , neskôr v Telovýchovnej jednote Lokomotíva Bratislava ,ktorí zastupovali záujmy svojho športového odvetvia boli : V. Slezák ( stolný tenis ), J. Šrámka ( pozemný hokej ),L. Sajko ( turistický oddiel ), A. Ivičič ( lyžiari ), F. Fekete ( cyklistika ). A. Lednár mal na starosti výstavbu športovísk. Členmi výboru boli i R. Krížik a J. Tomašovič. Záujmy futbalového oddielu vo výbore zastupoval Miloš Sedramač. Hneď po založení novej telovýchovnej jednoty začal futbalový oddiel využívať výhody, ktoré železnice poskytovali. Začalo sa častejšie cestovať na rôzne športové podujatia, zájazdy, majstrovské a pohárové zápasy , športové sústredenia a samozrejme, že sa najmä využívala železničná doprava. Dnes nie je moderné tvrdiť, že socializmus priniesol aj niečo pozitívne. Faktom je , že roky , ktoré sme prežili pod krídlami Lokomotívy, boli zatiaľ pre náš futbalový oddiel tie najlepšie. Reorganizácia nám však priniesla aj bolestné chvíle. Takou bola i strata nášho futbalového svätostánku. Dlhých dvanásť rokov trvalo, dokiaľ sa račiansky futbal opäť dočkal kvalitného materiálneho zázemia – krásneho ihriska. To sa však už písal rok 1972. Dovtedy sme majstrovské a priateľské futbalové zápasy hrávali na ihrisku vybudovanom na bažinách na Mrázovej ulici. Vybudovali ho futbalový nadšenci, akými boli R. Krížik, J. Husarovič, J. Cymorek, M. Mülféder, M.Grňa, J. Mátuš, J. Fekete, V. Fekete, ( Koška ), V. Slezák, I. Pulc, Š. Radvány, E. Husarovič. Treba však povedať, že toto ihrisko račianskemu futbalu neprialo. Stíhal ho jeden neúspech za druhým a s ním ruka v ruke kráčali trénerské a hráčske zmeny. Bolo ich neúrekom. Trénera Krížika vystriedal Husarovič, toho zase tréner Fekete… Koncepčná práca akoby zaspala spánkom Šípkovej Ruženky. Zostalo len nadšenie a to nestačilo. Konkurencia totiž nespala, práve naopak ! Stávala sa čoraz ťažšou a často krát bola nad naše sily a umenie. Logickým vyústením bolo, že naši futbalisti sa prepadali stále nižšie, až sa zastavili v zahanbujúcej 4. triede.

MÁME NOVÝ FUTBALOVÝ ŠTADIÓN !

1972

Na lepšie časy sa začalo račianskemu futbalu blýskať až v roku 1969. To už na mieste dnešného štadióna stála administratívna a športová budova, v ktorej priestory pre svoj športový rast našli oddiely stolných tenistov a pozemných hokejistov. Futbalistom sa ušla iba jedna šatňa… A opäť prichádzajú na scénu ako nejedenkrát v histórii nášho klubu futbaloví nadšenci. Vedúci projekčnej skupiny Ing. Lovás vypracoval projekt a dobrovoľníci dokázali takmer nemožné. Vo veľmi krátkom čase vybudovali čo bolo treba. Oko diváka sa tešilo najmä pri pohľade na krásny sýtozelený futbalový trávnik. Vďaka patrí A. Lednárovi, R. Krížikovi, M. Martincovi, Š. Radványmu, J. Cymorekovi, E. Wenzelovi, J. Feketeovi, G. Slováčkovi, V. Slezákovi, E. Husarovičovi, J. Pavlíkovi, V. Feketeovi … Výpočet tých, ktorých priložili ruku k dielu by bol veľmi dlhý. Preto len veľmi krátko : Vďaka Vám, všetkým menovaným aj nemenovaným, za krásne chvíle, ktoré môžeme prežívať na tomto futbalovom štadióne od 2. septembra 1972. V tento deň pokrstili náš novučičký trávnik kopačky tých najlepších z najlepších : na náš futbalový svätostánok zavítali vtedajší štvornásobný majstri ČSR, internacionály Slovana Bratislava. Nebolo toho, kto by si proti Slovanu nechcel aspoň na niekoľko minút zahrať. Tréner V. Luknár mal veru ťažkú úlohu. Veď vyhovieť každému sa nedalo. Nakoniec račiansky futbal na perfektne pripravenom telenom koberci reprezentovali títo hráči : Grňa, Cymorek, Šveng, Fekete, Krížik, Konečný, Dujsík, Mesároš, Máťuš , Novák, Fechter, Pulc, Husarovič a Luknár. Čo povedať o zápase ? Naše družstvo podalo proti majstrovi heroický výkon a poriadne ho potrápili. Aj napriek prehre 2:4, našich futbalistov vyprevádzali do kabín ovácie dvoch tisíc vďačných divákov. Autormi našich gólov boli Slováček a Konečný. Za Slovan skórovali Bíly, Laskov, Benedikovič a Moravčík. Správcom nového štadióna sa stal Miloš Sedramač, ktorý sa stal už za svojho života legendou. Z jeho zážitkov a historiek by sa dalo natočiť niekoľko Oscarových filmov.Za jeho funkcionárske a ľudské kvality sa stal nositeľom Ceny fair-play Mudr. Ivana Chodáka ( mimochodom môjho prvého trénera v prípravke Slovana ChzJD Bratislava na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia ). Račiansky futbal bol opäť tu. Akoby pokropený živou vodou sa vytrvalo prepracovával na úroveň, ktorá mu kedysi patrila. Veľkú zásluha na tom má vtedajší predseda futbalového oddielu pán S. Magdolen a tréner V. Luknár. Nesmieme samozrejme zabudnúť na samotných hráčov, ktorí nastupovali na jednotlové zápasy väčšinou v zostave : Kozák, Špaček, Dubaj, Koma, Takáč, Bezák, Žitný, Majer, Januš, Kützbel, Gocký, Kuchár, Veselský, Pulc a Dubaj.

OSEMDESIATE ROKY – ŠPORTOVÉ ÚSPECHY

1976

Na konci sedemdesiatych rokov začalo do klubu prichádzať viacero študentov bratislavských vysokých škôl. Kvalitných hráčov, hrajúcich vo svojich materských kluboch väčšinou dorastenecké ligy náš klub privítal. Hráčov do nášho klubu nasmeroval vtedajší tréner V. Luknár a vtedajší hráč V. Hasprún, ktorí ako zamestnanci Telovýchovnej školy mali prehľad o šikovných hráčoch z celého Slovenska. Takto náš klub získal veľa futbalovej kvality a každý hráč obohatil račiansky futbal, či to boli chlapci zo západného, stredného, alebo východného Slovenska. Za všetkých spomenieme aspoň tieto mená : Ľ. Suchý ( Kelo ), Ľ. Udvardy ( Hodinka ), E. Jamrich . V sezóne 1982/1983 sa v našom družstve objavoval na sklonku svojej futbalovej kariéry aj majster Európy z Belehradu v 1976 roku Jozef Čapkovič ( Soso ). Na konci sedemdesiatych rokov sa do klubu dostalo aj viacero mládežníckych hráčov zo Slovana, kde bola v tom čase obrovská konkurencia. Takto sa do nášho klubu dostali hráči ako V. Bachratý (Emo), M. Adámek (Ado), M. Darovec. Príchod hráčov do klubu sprostredkoval vtedajší tréner žiakov v Lokomotíve Bratislava – Rača Ivan Haluška, ktorý vyučoval na futbalovej škole Slovana na Českej ulici telesnú výchovu. Mládež v našom futbalovom klube napredovala, čo, sa pozitívne prejavilo na výsledkoch a hre všetkých družstiev vo futbalovom oddiely. Naše družstvá žiakov a dorastencov sa objavovali na horných priečkach tabuliek vo svojich ligách. Takto pripravení hráči boli neskôr posilami pre družstvo mužov. Osemdesiate roky boli pre celý futbalový oddiel výsledkami svojich družstiev veľmi úspešné. Družstvo mužov pravidelne bojovalo o popredné priečky ( okrem účinkovania v II. SNL ), družstvo juniorov sa pravidelne umiestňovalo na prvých troch priečkach tabuľky, družstvo dorastencov takisto pravidelne bojovalo o najvyššie priečky. Vrcholom dorastencov bol postup z I. triedy majstrovstiev Bratislavy v ročníku 1981/1982. Tréner Peter Máťuš ( Padit ) dal dohromady vynikajúce družstvo , ktoré hralo väčšinou v zostave : R. Bodík, P. Štibráni, M. Wűrfl, D. Kadlic, V. Buzgovič, M. Adámek, B. Šimonič, Ľ. Goffa, P. Sučanský, M. Koľvek, V. Bachratý. Takmer všetci hráči z dorastu sa neskôr stali oporami družstva mužov. Za takejto priaznivej situácie ani nebolo prekvapením, že mužstvo mužov futbalového oddielu obsadilo v sezóne 1983/1984 1. miesto vo vtedajších Majstrovstvách kraja, skupina Bratislava a tým aj postup do II. SNL – skupina Západ. O tento úspech sa zaslúžili títo hráči : Beňo, Soták, Daubner, Borovka, Trnka, Jurovčík ,Sučanský, Šimonič, Holík, Zuzsky, I. Kružliak, Darovec, P. Kružliak, Kukla, Chromý, Veselský, Jamrich, Udvardy, Khandl a Takáč. Trénerom bol V. Luknár a prededom futbalového oddielu bol v tom čase J. Boris. Do novej súťaže sme rozhodne nevstupovali ako favoriti, ale ani s roztrasenými kolenami. Našim cieľom bolo zo súťaže nevypadnúť, dokázať slovenskému futbalovému národu, že postup medzi najlepších nebol dielom náhody, ale nášho futbalového umenia. Skutočnosť však bola iná. Vo veľkej väčšine zápasov sme ťahali za kratší koniec. Na konci súťažného ročníka viala naša zástava na pol žrde na znak smútku, že sme v konečnej tabuľke obsadili nelichotivé 16., teda posledné miesto. Od prvého kola v súprave vagónov pomyselného vlaku účastníkov II. SNL – skupiny západ bol ten náš vagón vagónom posledným. Jeho červené koncové svetlá oznamovali okolitému futbalovému svetu, že na súťaž nemáme. Za celý súťažný ročník sme získali iba sedem bodov, čo je pravdu povediac málo i medzi bratmi. V súťaži, na ktorú sme sa všetci tešili, sme vydržali teda len jeden rok. Naše predstavy o šťuke súťaže zostali nenaplnené. Ako to už v športovom živote býva, prvý , kto pocítil horkosť neúspechu , bol tréner. Pred rokom oslavovaný, po vypadnutí zatracovaný. Dnes, keď vášne opadli a na okolnosti nášho vypadnutia sme schopní pozerať sa triezvymi očami, treba jednoducho konštatovať, že sila našich súperov bola na rozdiel od nás komplexná. Myslí sa tým nielen na hráčsku, ale aj na funkcionársku silu jednotlivých družstiev. Naša futbalová loď vplávala do futbalových vôd, ktoré neboli pokojné. Ich hladinu čerili nejedenkrát vlny vysoké ako morský príboj. V takýchto vodách sa mohla nepotopiť iba loď kompaktná a pevná, s lodivodom, ktorý by ju dokázal umne riadiť.

VÍŤAZSTVO V LIGE A PÁD NA DNO

1986/1987

Do nového súťažného ročníka sme vstúpili s novým trénerom. Stal sa ním pán Peter Máťuš. Našim futbalistom sa v nižšej súťaži, po skúsenostiach, ktoré získali v II. SNL , darilo. V sezóne 1986/1987 opäť obsadili v Majstrovstvách kraja – skupina Bratislava 1. miesto pred družstvom Slovan juniori, v drese ktorého nastupovali aj neskorší reprezentanti Alexander Vencel mladší a Ladislav Pecko. Na domácom ihrisku sme juniorov Slovana porazili 2:0 , góly strelili Jozef Trnka a Ivan Kružliak ( hlavne gól J. Trnku bol nevídaný – zo štyridsiatich metrov prehodil vybiehajúceho brankára súpera A. Vencela mladšieho ) a v jarnej odvete, keď Slovan potreboval k postupu vyhrať, naše družstvo vybojovalo na hlavnom ihrisku Slovana na Tehelnom poli cennú remízu 0:0. O víťazstvo v súťaži sa zaslúžila táto zostava hráčov :R. Bodík, D. Kolár, J. Daubner, I. Kružliak, R. Križan, P. Štibráni, J. Haraslín, M. Tapšík, M. Fekete, E. Jamrich, Ľ. Udvardy, J. Trnka, kapitán Ľ. Suchý , P. Máťuš, M Adámek, J. Valent. Realizačný tím pracoval v tomto zložení : tréner – P. Máťuš, vedúci družstva – J. Mesároš, lekár – dr. Pavlík, masér – J. Polák. Predsedom futbalového oddielu bol Jozef Boris a tajomníkom Ján Stanislav. Prvé miesto v súťaži nás ešte neoprávňovalo oslavovať postup do II. SNL , tak ako pred tromi rokmi, nakoľko sa zmenil postupový kľúč a k tomu, aby naše družstvo postúpilo do vyššej súťaže muselo vyhrať barážový súboj s víťazom Majstrovstiev Bratislava – vidiek, s našim dlhoročným rivalom, s družstvom z Jura pri Bratislave (dnešný Svätý Jur). Úvodný zápas, ktorý sme hrali na domácej pôde , na rozmočenom trávniku, sa nám vôbec nevydaril. Pred návštevou 2216 divákov sme , na veľkú radosť početnej návštevy z Jura, už v 20. minúte prehrávali 0:3 ! Aj napriek enormnej snahe našich futbalistov sa nám priebeh zápasu už nepodarilo zvrátiť. Konečný výsledok 4:2 v náš neprospech nám vzal takmer všetky nádeje na postup. Po zápase zavládol v našom tábore smútok , ale aj zlosť. Hľadal sa vinník, ktorý spôsobil túto našu športovú katastrofu. Jedni príčinu nášho neúspechu videli v našom vekovo staršom hráčskom kádri, iní v osobe trénera, boli i takí, ktorí vinili všetkých. Lavína ohováračiek nemala konca kraja. Barážová odveta v Juri bola už len formálnou záležitosťou, najmä po tom, čo krátko pred zápasom bol v šatni odvolaný tréner P. Máťuš a trénerom sa stal J. Fekete. Paradoxom bol aj fakt, že tréner P. Máťuš oznámil zostavu k odvetnému barážovému stretnutiu a následne bol odvolaný a niektorí hráči boli prinútení opustiť hráčsku kabínu, nakoľko novovymenovaný tréner si do družstva zavolal v týždni suspendovaných hráčov a na zápas nastúpilo morálne rozložené družstvo. Za takýchto okolností sa zápas odohrával v priateľskom duchu, bol nudný a nezáživný. Taký bol i výsledok. Bez gólov. Po neúspechu v baráži sa v hlavách mnohých našich priaznivcov rozhostila čierňava myšlienok. Neprajnej atmosfére podliehali hráči, tréneri aj fanúšikovia. Račiansky futbal v ich mysliach akoby zomrel. Zaodeli ho do čierneho súkna. Stačilo len povedať už len slová na rozlúčku : Amen a odpočívaj v pokoji.

RAČIANSKY FUTBAL ZNOVU OŽÍVA

2001

Chvála bohu, že opäť raz sa našlo , po niekoľký krát v histórii, niekoľko nadšencov, ktorých neúspech nezlomil. Práve naopak, posilnil ich v nádeji, že ešte nie je koniec, že môže byť aj lepšie. Aj napriek tomu, že o račianskom futbale šírila hŕstka takzvaných viechových fanúšikov mnohé kuvičie, nepravdivé a skutočnosť skresľujúce fámy, pustila sa partia bývalých hráčov klubu okolo B. Kovačiča, R. Šimoniča, B. Šimoniča, M. Ondrejkoviča a ďalších , s novým elánom do ďalšej práce v prospech račianskeho futbalu. Konsolidácia nastala až opätovným príchodom trénera Petra Kuchára. Jeho zásluhou naše družstvo opäť našlo stratenú sebadôveru a bojovné srdce. Výsledkom bol postup do III. Ligy. To sa už písal rok 2001. Káder nášho družstva tvorili hráči : Krajčí, Kijac, Máťuš, Gabura, Marko, Méry, Križan, Kováčik, Vaško, Čík, Ostatník, Bakič, Štroffek, Rybníček, Nálepka, Kováč, Ščibrány, Hošek, Bačík, Nagy, Paliatka aLaky. Sezónu naše družstvo odohralo v pohode. Hralo ľúbivý , oku lahodiaci útočný futbal. Stalo sa pravidlom, že našich hráčov odprevádzal do kabín potlesk vďačných divákov. Tí si začali opätovne nachádzať cestu na náš štadión. Konečné umiestnenie nášho družstva 7. miesto, potešilo všetkých verných priaznivcov račianskeho a definitívne umlčalo kuvičie hlasy neprajníkov. Nasledujúci ročník sme odohrali v takmer nezmenenom hráčskom zložení. Zmena nastala iba na poste trénera, kde P. Kuchára vystriedal J. Olša. Naše družstvo produkovalo aj naďalej útočný futbal. Príchodom nového trénera sa však očividne zlepšila aj naša defenzívna činnosť. Výsledok prekvapil všetkých. V konečnej tabuľke naše družstvo obsadilo krásne druhé miesto za víťazom za víťazom súťaže Rapidom Bratislava. Výbor futbalového oddielu po skončení súťažného ročníka pripravil pre hráčov a realizačný tím slávnostné rozlúčenie so sezónou. Poďakoval im za vzornú reprezentáciu račanského futbalu a poprial príjemnú dovolenku. Tá však mala iba krátke trvanie. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov niektoré družstvá, ktoré si vybojovali postup do II. Ligy, na postup nereflektovali. Slovenský futbalový zväz v snahe situáciu zachrániť rozhodol, že o jedno z uvoľnených miest sa v barážovom stretnutí športovo pobijú družstvá FK Rača a Báču. Výbor nášho futbalového oddielu začal napochytro zháňať hráčov i trénera. Čas na prípravu nebol žiadny. Naše narýchlo pozháňané družstvo nastúpilo na baráž v zostave : Kalčok, Gabura, Méry, Štroffek, Ščibrány, Križan, Rybníček, Nagy, Jankovič, Kováčik a Kavčák. Naši hráči začali stretnutie, ktoré sa odohralo na neutrálnom ihrisku v Sládkovičove, nebojácne. Z úvodného tlaku sme vyťažili niekoľko rohov a nastrelili brvno súperovej brány. Báč postupne hru vyrovnal a keď sme už začali myslieť na polčasovú prestávku a uvažovať nad stratégiou hry do 2.polčasu, prišla pre nás osudná 42. minúta, v nej chyba nášho brankára a Báč sa ujal vedenia. Zdalo sa, že na psychike našich hráčov to nezanechalo žiadne stopy. Začiatok druhého polčasu kopíroval prvý polčas. Opäť sme získali územnú prevahu, náš útok bol však bezzubý. Hra sa postupne vyrovnala. Šťastena sa nakoniec priklonila na stranu nášho súpera. V závere barážového zápasu ná strelil ešte dva góly a bolo rozhodnuté o postupujúcom do II. ligy. Do kabín hráči oboch družstiev odchádzali za potlesku vypredaného štadióna.

VYTÚŽENÝ POSTUP DO II. LIGY

2005/2006

Naše družstvo v nasledujúcich sezónach bojovalo o najvyššie priečky v III. lige a sen o postupe do II. ligy sa podarilo naplniť v sezóne 2005/2006, kedy naše družstvo vyhralo III. ligu a priamo postúpilo do II. ligy , skupina západ. O postup sa zaslúžili tím v tomto zložení : Pentek, Čík, Ďurica, Bakič, Štroffek, Valúch, Miro Nagy, Mišo Nagy, Homola, Paliatka, Ostatník, Zeman, Kuťka, Cúdor, Šnirc, Luhový, Ščibrány, Kováčik, Kavčák, Novák a Hrnčiarik. Trénerom bol počas sezóny Miroslav Hirko, ktorého štyri kolá pred koncom súťaže na trénerskom poste vystriedal Jozef Olša. Od sezóny 2006/2007 bolo naše seniorské družstvo štyri roky účastníkom II. ligy – skupina Západ. Po vyše dvadsiatich rokoch sme sa dostali do celoslovenskej súťaže a opustili sme okolie Bratislavy a rozbehli sa futbalovo dobíjať celé západné Slovensko. Vymenili sme súperov z blízkeho okolia, za futbalové družstvá Topoľčian, Trnavy,Nitry alebo Myjavy. V priebehu týchto rokov sme vďaka hráčom, funkcionárom a fanúšikom zvládli neľahké súboje so silnými súpermi. Od sezóny 2011/2012 sme sa vrátili o súťaž nižši a to najmä kvôli administratívnym zásahom vedenia SFZ. Po následnej reštrukturalizácii futbalových súťaží sme sa stali pevnou súčasťou III. Ligy Skupina západ, kde sme pod taktovkami Tomáša Medveďa, Miroslava Chvíľu a aktuálne Karola Marka stali spolufavoritmi a každý rok ašpirantmi na postup do druhej celoslovenskej ligy. Darilo sa nám skĺbiť rôznorodé typy hráčov, ktorí k nám prichádzali z rôznych kútov Slovenska s našimi odchovancami a aktuálne si dovoľujeme konštatovať, ze sa začína prejavovať dobrá práca s našou mládežou a mnohí vlastní futbalisti sa už prepracovali I do základného kádra nášho prvého mužstva. Podľa už osvedčeného receptu spred dvadsiatich – tridsiatich rokov sa aj v dnešnom družstve mužov už miešajú odchovanci futbalového klubu (Andrej Homola, Adam Ščibrány, Martin Harag, D8vid Marko) so študentmi bratislavských vysokých škôl, ktorí do nášho klubu prichádzajú z celého Slovenska . Vidíme, že tento model funguje, aj keď v budúcnosti by bolo dobré ešte zvýšiť počet odchovancov v seniorskom družstve.

MLÁDEŽ VO FUTBALOVOM ODDIELE

2011

Mužstvá chodia každoročne v lete na sústredenia do Brezovej pod Bradlom , kde sú výborné podmienky a krásne prostredie. Máme tam výbornú spoluprácu zo Spartakom Myjava s ktorým hrávame pravidelne prípravné zápasy a chodí aj na naše turnaje.Týmto chceme skvalitniť ich prípravu na sezónu. V roku 2011 sme sa rozhodli s Milanom Adámkom , že prevezmeme celú mládež. Po dohode s vedením klubu sme sa finančne osamostatnili a mládež sa samofinancovala. Snažíme sa získať financie z rôznych grantov , 2% cez OZ a podobne. Peknú spoluprácu máme s Mestskou časťou , ktorá nám vychádza v ústrety a finančne nás podporuje. Trénerské kádre majú všetci licenciu na danú súťaž. V roku 2014 sme začali aj s prípravou starších ročníkov na umelej tráve na Mladej Garde , kde si platíme prenájom. Postupnou koncepčnou prácou máme záujem o vybudovanie seniorského A mužstva v ktorom by hrávali odchovanci. Po 7 rokoch poctivej práce s mládežou hrájú v základnej zostave A mužstva dvaja odchovanci(M.Štefánek, D.Marko-dorastenec vekom). Čo sú po asi 10 rokoch konečne čistý odchovanci od najmenších kategórií. Náš budúci cieľ je postup do druhej dorasteneckej ligy a tým skvalitnenie mládeže. Postupnou prácou chceme zlepšiť trénerské aj hráčske a tréningové podmienky. Nič nejde šibnutím čarovného prútika postupne sme si aj prerobili s pomocou rodičov mládežnícke šatne, ktoré boli v katastrofálnom stave. Zrenovovali sa aj sociálne zariadenia a sprchy. Pri takom veľkom množstve mladých futbalistov samozrejme nevystačíme z jednou hracou plochou a preto malé deti trénujú v Krasňanoch , ktoré sa snažíme dostať do správy v spolupráci s MÚ Rača , čo sa nám dúfam podarí. V spolupráci s vedením sa vybudovala krásna a moderná klubovňa. Propagujeme sa vlastnou stránkou od roku 2010 a to bola www.fkracamladez.estranky . Od roku 2012 máme krásnu novú stránku www.fkraca.sk , ktorú v rámci klubu máme asi najaktuálnejšiu v Bratislave. Podporuje a pomáha nám zopár dobrých ľudí , ktorých určite musím spomenúť a to hlavne pani vedúcu Jarku Kollaricsovú z mäsiarstva Achberger, vinár Miloš Máťuš či pizzeria Lozano. Tento rok sme zorganizovali už druhý ročník plesu športovcov Kengury na ktorom sme vyhodnotili najlepších hráčov všetkých kategórií a najlepšieho trénera. Bola to výborná zábava rodičov ,trénerov a hostí pána starostu a vicestarostu. V poslednom ročníku skončili dorastenci na 3.mieste a unikol im postup o jedno miesto. Ukazuje sa aj naša koncepčná práca. Ročník ktorým sme začali v roku 2010 novej prípravke skončil minulý rok v mladších žiakoch v 2.lige na 2. mieste. Tak isto skončila aj prípravka U 10. Bohužiaľ musíme čeliť silným klubom , ktoré nám šikovné deti jednoducho zoberú, čo aj zjednodušil nový prestupový poriadok. Takto sa môžeme spoliehať len na dobrú spoluprácu s rodičmi. Veríme že v spolupráci s MÚ Rača a vedením klubu dokážeme vybudovať adekvátne podmienky pre račiansky futbal , ktorý silne napreduje a má obrovský progres. Je to tento rok 90 rokov organizovaného futbalu v Rači .V roku 1925 , to rozumný , nadšený a verejne známy Račania začali - je na Nás dnes v spolupráci všetkých takých istých ľudí pokračovať a napredovať. Tí ľudia , ktorý to v roku 1925 začali začali našu históriu – históriu Najstaršieho , najväčšieho a najznámejšieho klubu v Rači. Ďakujeme! A určite nemôžem nespomenúť pána Ruda Krížika , ktorého meno by mal raz niesť štadión v Rači , lebo tento človek má najväčšiu a nespochybniteľnú zásluhu , že máme kde hrať futbal. Račiansky futbalový štadión na Černockého je hlavne jeho zásluha a to potvrdili všetci , ktorý o tom niečo vedia.

PLÁNY, SNY A TÚŽBY DO BUDÚCNOSTI

2015

Plány do budúcnosti nášho futbalového klubu by sme mohli rozdeliť na dve časti : športovú a materiálno – technické zabezpečenie fungovania futbalového klubu. Futbalový klub by mal mať hlavne športové plány, ale ako sme sa už niekoľko krát v histórii klubu mohli presvedčiť, najdôležitejšia vec na zabezpečenia fungovania klubu je mať zodpovedajúce futbalové zázemie. V spolupráci s Mestskou časťou sa pomaly rozbieha proces revitalizácie jestvujúceho areálu na Černockej ulici. Po získaní významného sponzora, za ktorým stojí náš bývalý hráč, sme sa pustili do rekonštrukcie staručkej športovej haly, kde máme ambíciu kvalitatívne zlepšiť technické podmienky pre zázemie všetkých futbalistov. Plánujeme prístavbu ďaľších šatní pre stale sa rozrastajúci počet mladých hráčov. Po získaní pozemkov pod hlavným ihriskom do správy MČ Rača sme zrealizovali rekonštrukciu trávnika, zrepasovanie umelej závlahy. Dúfame, že v dohľadnom čase sa nám podarí dokončiť opravu nevyhovujúceho umelého osvetlenia. V strednodobom horizonte nás neminie zásadná rekonštrukcia samotného ihriska a tribún. Tu by sme radi využili spoluprácu s Mestskou časťou a novým investorom LBG arény, kde sa na mieste bývalého škvárového ihriska chystá výstavba moderného športového komplexu a my by sme neradi zostali pozadu z hľadiska kvality a komfortu pre všetkých športových priaznivcov. V dôsledku zabezpečenia najmä tréningových plôch sa snazíme pomáhať I pri drobných rekonštrukciách ihriska v Krasňanoch, kde trénuje najmä naša mládež. Čo sa týka športových cieľov, najväčším je udržať mládežníkov pri tomto krásnom športe. Naše prvé mužstvo mužov má, tak ako I po iné roky, ambíciu postúpiť do II. Slovenskej ligy. Je zrejme len otázkou času, kedy opätovne vybehne na zápasy družstvo juniorov, kde by najmä v prechodnom období našli futbalové uplatnenie hráči vychádzajúci z dorasteneckých mužstiev. Mužstvo staršieho dorastu ma permanentnú ambíciu postúpiť do II. Dorasteneckej ligy a je reálna šanca, že postup, ktorý mu v posledných rokoch vždy len o vlások unikol sa konečne naplní. Žiakov by sme radi tiež posunuli o úroveň vyššie a plánujem sa zapojiť do projektu grassroots, ktorý posúva celkovú úroveň mládežníckych futbalových mužstiev opäť vyššie. Tieto športové ambície sú však limitované už spomínanou nevyhovujúcou kvalitou a úrovňov existujúceho technického zázemia a v tom najmä absenciou tréningového ihriska. Snažíme sa podnikať všetky kroky k tomu, aby sme mali plnohodnotné téningové ihrisko s umelým povrchom, čo by zabezpečilo dostatok priestoru pre tréningový proces a to nie len našich hráčov, ale slúžilo by I na športové vyžitie občanov v Rači. Vyššie zmienené aktivity sú behom na dlhé trate, ale I doterajšia históŕia futbalu v Rači dokazuje, ze tento vždy vstal ako bájny Fénix z popola a po páde až na dno sa vždy zdvihol a mieril ešte vyššie. A my dúfame, že tak bude I tentoraz. Radi by sme žili s pocitom, že všetci tí, ktorí stali pri zrode račianskeho futbalu, I tí, ktorí zanietene a s láskou vychovávali mladé futbalové dieťa a sú už vo futbalovom nebi môžu hľadieť sem dolu s pocitom, že to malo všetko význam. Že FK Račišdorf, TJ Lokomotíva Bratislava I Futbalový klub Rača bude žiť ďalej a o 10 rokov, pri oslave našej storočnice sa budeme môcť popýšiť ďaľšími úspechmi a žiť s presvedčením, že sme hráčom I všetkým priaznivcom futbalu naďalej prinášali radosť, ktorú nám dáva tá bláznivá, emotívna, často nelogická a nepochopiteľná hra menom futbal.