Futbalový klub FK Rača a OZ Kengura s hlbokým zármutkom oznamuje, že 12.3.2021 vo veku 82 rokov nás náhle opustil patriot PaedDr. Viliam Luknár.

Vilko sa narodil 18. decembra 1938 v Rači . Pochádzal z vinohradníckej rodiny, ktorá bývala v rodinnom dome oproti Drevone,  dnes tam stoja paneláky. S Račou spojil podstatnú časť svojho aktívneho spoločenského a futbalového života. Bol všestranným športovcom, okrem futbalu reprezentoval Raču aj v hokeji a hrával aj stolný tenis. Keďže v rokoch jeho rannej dospelosti ešte nebola v Bratislave vysoká škola, kde by mohol študovať trénerstvo, vydal sa študovať do Prahy na Univerzitu Karlovu „Fakultu tělesné výchovy a sportu“, ktorú úspešne absolvoval v roku 1961. Jeho spolužiakmi boli legendy českého hokeja Luděk Bukač, Jaroslav Jiřík a zahral si aj s Vladimírom Kostkom. Školu skončil s výborným prospechom.

Viliam Luknár svoj aktívny pracovný život zasvätil futbalu, ktorý ho napĺňal celý život a ktorému venoval svoj pracovný ako aj mimopracovný čas. Dlhé roky pracoval v Bratislave na telovýchovnej škole, na katedre futbalu ako jej vedúci a školiteľ trénerov futbalu. Popri zamestnaní si na Univerzite Karlovej v Prahe zvýšil vzdelanie a po absolvovaní rigoróznej skúšky a obhajobe rigoróznej práce získal akademický titul doktor pedagogiky. Na telovýchovnej škole „cez jeho ruky“ prešlo za tých skoro 50 rokov veľa uznávaných trénerov a spolupracovníkov, ako napr. Ján Popluhár, Anton Urban, Ladislav Kačáni, Pavol Peráček, Jozef Adamec, Ján Kozák st., Vladimír Weiss st. a iní. Je až nemožné vymenovať všetkých, ktorí mali futbal v DNA a zvyšovali si kvalifikáciu na telovýchovnej škole. Vyštudoval trénerstvo a vyučoval pedagogiku na trénerskej škole. Istý čas jej aj riaditeľoval, desaťročia mal na starosti vzdelávanie trénerov. Treba ešte spomenúť, že pán Luknár je spoluautorom dvoch publikácií, napr.: Korček – Luknár „Futbal. Učebnica pre školenie trénerov“ ako aj viacerých učebných textov.

Keď spomíname na mimopracovný čas pána Luknára v spojitosti s futbalom treba povedať, že prežil veľa pekných rokov pri futbalovom klube Rača a to spočiatku ako hráč a neskôr ako tréner. Nejeden jeho hráč dodnes naňho rád spomína ako aj ja keď ma ako 18 ročného zobral do A mužstva seniorov. V roku 1983/84 historicky postúpil do II. Slovenskej futbalovej ligy.

V roku 2019 mal prevziať krásne ocenenie za prácu pre Račiansky futbal k svojej 80 ke (plaketu a diplom) , ale v deň plesu Kengury pre tragickú udalosť v rodine nemohol prísť. Ocenenie prevzal neskôr v kruhu svojej rodiny, ktoré sme mu osobne odovzdali.

Pán Luknár svoj aktívny pracovný život zavŕšil vo veku, keď iní dôchodcovia už dávno zabudli, že vôbec pracovali, čím smerujeme k tomu, že jeho zanietenie pre futbal a celé dianie okolo futbalu bolo pre neho tak povediac celoživotným „svätým grálom“. Jeho postrehy a názory na dnešný futbal boli napriek veku prekvapujúco moderné a svieže.

Prišli sme o ďalšieho velikána račianskeho futbalu. V mene celého klubu FK Rača a OZ Kengura vyjadrujeme jeho rodine úprimnú sústrasť.

Posledné mesiace nemal spokojné, po úraze strávil nemálo dní v nemocnici, predsa však aspoň svoje narodeniny strávil v kruhu svojej rodiny. Aj preto sa mu na tvári opäť objavil typický luknárovský úsmev a v stále bystrých očiach pokoj.

“Zvlášť generácia dnešných šesťdesiatnikov s ním mala skvelé vzťahy, teda Jurkemik, Barmoš, Kocian, ako pedagóg sa im doslova rozdal,“ spomínal Ľubomír Suchý, jeho niekdajší zverenec v Rači, neskôr špičkový rozhodca, dnes funkcionár BFZ. A dodal: “Dobrák od kosti. Žoviálny. Všeobecne obľúbený. Nekonfliktný. Nikdy nikomu neublížil.“

Vilko odpočívaj v pokoji.

Obr_3 - kópia Seniori Rača dorastenec ocenenie SFZ čončolík Vilko na štadióne Vilo ja vilo s oceneniami Vilo postup

Share Now

Related Post