Len na pripomenutie zverejňujem Etický kódex pre rodičov, ktorý bol zverejnený ešte na starej stránke ešte v lete 2010, ktorý má svoje opodstatnenie stále… :

Rodičia si často myslia, že výchove svojej ratolesti rozumejú vo všetkých smeroch a snažia sa ovplyvňovať vývoj mladého futbalového talentu. Často sa jedná o veľkú komplikáciu, ktorá dieťaťu neprospieva. Anglicko a Holandsko sú krajiny, kde rodičia malých hráčov často podpisujú etický kódex, kde sa zaväzujú k dodržiavaniu pravidiel, ktoré musia rešpektovať.

Aké sú hlavné body?

1.NEKRIČTE

 Aj zápasy malých futbalistov bývajú niekedy vinou rodičov plné vulgarizmov. Otcovia sa neudržia a nadávajú svojim deťom, alebo rozhodcom, sú aj prípady, kedy sa medzi sebou rodičia pobijú. Výsledok obyčajne býva taký, že sa dieťa chová podobne ako rodič…Preto je dôležité, aby si tréner hneď na začiatku prípravy vyjasnil pravidlá trénovania. Ideálne je, keď rodič pozitívne fandí a neradí ako má dieťa hrať.

2.SPOLUPRACUJTE S TRÉNEROM

Rodič má u dieťaťa veľkú autoritu a mal by potomka vypočuť a občas mu niečo poradiť. Nemalo by to byť v priebehu zápasu, ani by to nemalo ísť proti trénerovi. Pokiaľ sa rodičovi niečo nepáči, mal by to s trénerom prebrať. On by mu mal vysvetliť, prečo to tak robí. U malých detí totiž nie je dôležitý výsledok, ale hra. Aj keď sa prehráva, nemusí to znamenať, že je zlý tréner.

3.POMÁHAJTE

Pokiaľ má rodič snahu sa do diania okolo futbalu zapojiť, je to skvelá správa. Vždy by si mal uvedomovať, že nie je tréner. Pokiaľ chce byť súčasťou zápasu, môže robiť pokladníka, zdravotníka, natáčať priebeh zápasu na video, alebo robiť rozhodcu. Pokiaľ sa takýmto spôsobom do zápasu zapojiť nechce, nech do priebehu hry nijak nezasahuje.

ZDROJ: DENNÍK ŠPORT, PRÍLOHA Z 19.8.2010

M.A.

Share Now

Related Post

  • Peter Marek

    Milan, keby sa dal dať like, tak máš u mňa tri 🙂

  • Rudo Stančík

    Súhlasím. Samá pravda.

  • Ludmila

    Určite … a dobre, že sa to pripomína…. Treba si zachovávať chladnú hlavu.. nad vecou.. brať futbal za každých okolností ako šport a brať aj prehry s úsmevom ako ďalšie výzvy a príležitosti na zlepšovanie..
    Vulgarizmy, ohováranie a kritika sem určite nepatria..
    – pri takýchto hodnoteniach musí každý začať od seba..:)
    Čo sa týka pokrikov.. musím sa priznať, že aj aj sa sem tam nechám na turnaji uniesť a kričím na drobcov.. “bež, pridaj, vytúruj z 0 na 130” 🙂
    Beriem si aj ja do budúcna.. určitú self control dodržiavať..:)

  • Ludmila

    ps: každý človek – vrátane detí – je jedinečná osobnosť, preto k nemu treba pristupovať s rešpektom..
    .. A cesta býva niekedy dôležitejšia ako cieľ…