NIEČO K DEBATE RODIČOV A MILANA .

Dovoľte aby som povedal pár slov k debate na stránke po turnaji v Malackách. Ja si osobne vážim ako sa angažujete a zúčastňujete zápasov a turnajov  a aj za atmosféru ,bol som konkrétne na Karlovke a som rád že takto rodičia s našim futbalom žijú a prežívajú ho.Ďakujem aj za túto debatu ,je vidieť že Vám na našom klube záleží a konečne tu niekto aj píše .Ja som hovoril napíšte vždy aj anonymne aby sme vedeli a mali spätnú väzbu. Aby som sa prve vyjadril k Milanovi , ktorého si veľmi vážim ako človeka aj ako trénera, neviem či to rodičia správne pochopili jeho reakciu. Každý máme svoje emócie, osobný život, prácu a pritom aj futbal. Ale myslím , že takéto debaty (a hovorím aj konečne ste sa niekto ozvali),sú správne a posunú nás ďalej a veľmi rád by som bol keby sme na to stretnutie rodičov, trénera  mohli prísť aj ja s Milanom, ale nie opekať Karol už je zima, aby sme najprv neodhŕňali sneh.

Už nejaký ten piatok trénujem tie deti a fakt je ťažko povedať a vysvetliť rodičom aby všetci nekričali, ja som si to jednoducho vyriešil tak , že ako tréner som sa s nimi porozprával a vysvetlil som im to -prečo. Ja som osobne veľmi emotívny a páči sa mi atmosféra, keď rodičia povzbudzujú a sú hlasní, ale treba mať smer a chlapcov hlavne povzbudzovať a nie radiť čo majú robiť na to je tréner a ak to nerobí , alebo si to myslíte treba sa spolu o tom porozprávať.

Ja fakt hovorím rodinný futbal a pekne to napísala Martinka Batková, to znamená podľa mňa , že ho môže hrať každý , nielen talenty, že rodičia sa budú angažovať a vzniknú nové rodinné priateľstvá ,aj navždy , mám s tým skúsenosť. My sme radi ak chodíte na tréning a zápasy , pamätám si keď som bol chlapec ako oni a chýbalo mi , že sa na mňa z rodičov nik neprišiel pozrieť a ako sa chce každé dieťa pred rodičmi ukázať, hlavne v tých menších kategóriách. Futbal nám môže veľa dať a hlavne deťom , rozprával som s učiteľkou zo športovej školy(INTERU), ktorá robila anketu ohľadom drog a nebol medzi nimi ani jedno dieťa , ktoré hralo futbal, ďalej naučia sa deti pracovať v kolektíve, rešpektovať druhých,zlepšujú si morálno vôľové vlastnosti, vytvoria si nejaký režim, robia niečo pre svoje zdravie , postupne si vypestujú v sebe výborný odhad a predvídavosť(na loptu na súpera, myslím že k vodičáku to patrí), priestorovú orientáciu, koordináciu. Fakt veľa vecí , ale nechcem sa tu rozpisovať, veľmi by nám pomohla klubovňa , kde by sme sa mohli stretávaťa riešiť,oslavovať,pozeraťfutbal ,hokej(majstrovstvá),vzdelávať atď. Chceme fakt aby sa v našich deťoch vypestoval vzťah ku klubu a tým samozrejme aj k Rači samotnej. Lebo len človek ktorý má k niečomu vzťah tak má aj iniciatívu, morálku a charakter. Ja hovorím škola základ života a futbal, alebo šport nám môže popritom veľa dať a hlavne deťom. Chceme aby mal šancu každý a samozrejme to robiť aj na úrovni a budúcnosť ukáže.

Prosím k Rudovi Stančíkovi aby po pár článkoch na internete sme hneď neodstupovali, ale veci riešili. Ja som tu mal  osobne také dialógy že by som musel už odstupovať x-krát ako Radičová. Ja osobne hovorím ak sa niečo dáme tak s tým súvisí aj to dobré aj to horšie a aj to negatívne a treba byť niekedy nad vecou. Ja ďakujem rodičom U10, že sa tak angažujú a zúčastňujú futbalu spolu s deťmi. Fakt Rudo aj jeho pani manželka a ďalší rodičia na našom turnaji U10 na Junáckej super starali a pomáhali bez žiadneho prosenia.

Myslím že sme na začiatku cesty a samozrejme chceme postupne veci a fungovanie v klube zlepšovať. Je to len na Nás všetkých ako bude Račiansky mládežnícky futbal napredovať. Chceme aby každé mládežnícke mužstvo na zápasy malo svoju Račiansku futbalovú zástavu , ktorú navrhol PÁN ŠTEPIANSKYJE KRÁSNA. Chceme aby každý vedel odkiaľ sme a aby bola atmosféra pre deti.

Ďakujem Máťuš Pavol