Veľkosť je v skromnosti! Pre pána Ivana Hrdličku by bola česť trénovať v Rači.

V Račianskom výbere rozhovor

s bývalým slávnym

hráčom Slovana, reprezentantom

Československa na MS v Mexiku

Ivanom Hrdličkom členom siene

slávy Slovana. 

Pán Hrdlička odovzdával poháre aj na dvoch našich turnajoch . Tento pán dosiahol to o čom sa nám ani nesníva ani prvoligovým futbalistom- bohužial. Veľmi príjemný a skromný človek.

 

Ivan Hrdlička v drese ČSSR. Foto: Archív ŠK Slovan Bratislava

Ivan Hrdlička v drese ČSSR. Foto: Archív ŠK Slovan Bratislava

Ivan Hrdlička
(* 20. novembra 1943 v Bratislava)
je bývalý slovenský futbalista, československý reprezentant, účastník majstrovstiev sveta roku 1970 v Mexiku (odohral zápas v základnej skupine proti Brazílii). V československej reprezentácii odohrál 17 zápasov a strelil 2 góly. Takmer celú hráčsku kariéru spojil so Slovanom Bratislava, pôsobil v ňom v rokoch 1962-1972. Neskôr hral za FC Zbrojovku Brno.

Vizitka na stránke Siene slávy Slovana.

Fakty z finále PVP v Bazileji
SLOVAN – BARCELONA 3:2 (3:1)
GÓLY: 1. Cvetler, 30. Hrivnák, 41. Ján Čapkovič – 17. Zaldua, 51. Rexach
SLOVAN: Vencel – Fillo, Hrivnák, Horváth, J. Zlocha – Hrdlička, Jozef Čapkovič – Cvetler, Móder (67. Bizoň), Jokl. Ján Čapkovič. Tréner Michal Vičan.
BARCELONA: Sadurni – Franch (13. Pereda), Eladio, Olivella, Rife – Pellicer, Zabalza, Castro (46. Mendonca) – Zaldua, Fuste, Rexach. Tréner S. Artigas
Rozhodoval van Ravens (Holandsko), 22 000 divákov, Bazilej.

V rozhovore pre Račiansky výber:

Aký je Váš najkrajší futbalový zážitok?

Rozhodne víťazstvo v PVP roku 1969 v Bazileji, keď sme porazili FC Barcelonu 3:2

V čom je dnešná mládež iná ,ako ste boli Vy? Prijali by ste ponuku trénovať v Rači?

Je rozhodne sebavedomejšia, informovanejšia, ale menej odolnejšia na choroby, zaťaženie v tréningovom procese. BOLA BY PRE MŇA ČESŤ ANGAŽOVAŤ SA V MOJOM RODISKU.

Čo by ste poradili mladým futbalistom?

Mať futbal nadovšetko rád, pravidelne trénovať, byť usilovný, vedieť sa naučiť hrať v kolektíve, uznať a oceniť hru súpera a nenechať sa znechuťiť prehrami. Popritom nezabúdať na školské povinnosti.

Rozhovor počas Bérešovho memoriálu.

V rozhovore pre TA3 okrem iného spomínal na svoje detstvo v Rači: “Bolo nás požehnane, boli sme deviati – šiesti chalani a tri dievčatá. Tým pádom mali rodičia čo robiť, aby nás uživili. V Rači sme mali vinohrad, tam sme samozrejme chodievali pomáhať rodičom. Robotu sme mali podelenú. Ja som mal každé ráno pripravené dve konvičky a s nimi ešte pred odchodom do školy okolo šiestej bežal po čerstvé rožky a mlieko do mliekárne, kde v tých časoch bývala často dlhá rada.”

S manželkou Evou má dve deti, dcéru a syna, ktorý žije v zahraničí. Dve vnučky, Peťka a Ajka, už sú to študentky, jedna na vysokej škole druhá v maturitnom ročníku.

“Vinohradnícke prostredie nás veľmi formovalo, boli sme pohybliví, venovali sme sa športu všetci. Mama bola učiteľka a chcela aby som hral na klavír. Ale bol som tam dva-trikrát a tým sa to skončilo. Viac nás bavilo športovať vonku, s kamarátmi sme si urobili kovové bránky a už sa hral futbal,” porozprával Hrdlička o svojom detstve.

Spomenul aj jeho športové začiatky a to, ako sa dostal do slávneho Slovana: “Tréner Dr. Baláži pritiahol k futbalu veľa hráčov, organizoval pre chlapcov známy pouličný turnaj. Mohlo tam byť až osemsto detí! Hralo sa na škváre za starou proletárskou tribúnou. Zúčastnil sa tam aj Slovan, hrali sme proti nim, a on ma vybral do žiakov Slovana. Od trinástich rokov som tak bol v klube. Venoval sa nám Dr. Baláži, ale dokonca aj Jim Šťastný.